header
header-bg

Projekt Novotvar Networking tvorí projekt zahraničných mobilít, ktorý je zameraný na prieskum a výber potenciálnych zahraničných hostí – význačných svetových autorov a autoriek – na náš literárny festival Novotvar, ako aj na nadviazanie spolupráce so zahraničnými literárnymi inštitúciami. V rámci projektu sme navštívili dva významné medzinárodné literárne festivaly. Prvým bol L‘Isola delle Storie – Sardinia Literary Festival, ktorý sa konal v termíne 1.-4. júla 2022 v malebnom sardínskom mestečku Gavoi. Druhým Internationales Literaturfestival Berlín, ktorý sa konal od 7. do 17. 9. 2022. Naša tretia cesta viedla do Paríža, kde sme sa stretli a rokovali s členmi redakcie časopisu Place de la Sorbonne – revue súčasnej medzinárodnej poézie o možnostiach publikovania prekladov slovenskej poézie v časopise a zároveň vystúpili na literárnom stretnutí v legendárnom parížskom Club des poètes. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.

Ostrov príbehov alebo L’Isola delle Storie 22 – Novotvar networking 1

Leto je pre mnohých nerozlučne späté s hudobnými festivalmi. Sú doslova v každom regióne Európy, Slovensko nevynímajúc. Ale letné festivaly nemusia byť len o hudbe. Sú tu veľké a medzinárodne uznávané divadelné (Avignon, Wiener Festwochen) či tanečné (ImPulsTanz – Vienna International Dance Festival, Tanz im August Berlin) festivaly. Počas leta prebiehajú aj spektakulárne prehliadky súčasného umenia, ako napríklad Benátske bienále (pozri texty vo Vlna číslo 90 a 91), Kasselská Documenta, Berlínske bienále či putovné bienále Manifesta, ktorá sa tentokrát konalo v Kosovskej Prištine. Nuž a samozrejme v tomto výpočte nemôžu chýbať festivaly literárne. Jeden z najväčších je napríklad MAČ – Měsíc autorského čtení / Mesiac autorského čítania, ktorý už tradične prebieha počas júla, tentokrát v Brne, Ostrave, Bratislave, Košiciach a Prešove. V lete prebieha aj významný festival poézie Voix Vives vo francúzskom letovisku Sète, ktorý počas deviatich festivalových dní ponúka až neuveriteľných 600 podujatí. Obrie literárne podujatie je bezpochyby aj Berlínsky literárny festival (reportáž nájdete tiež na stránkach aktuálneho čísla). V lete sa konajú aj najvýznamnejšie talianske literárne festivaly Pordenonelegge, Festivalettaratura Mantova, Parole Spalancate v Janove a v neposlednom rade L’Isola delle Storie v mestečku Gavoi na Sardínii.

Posledne menované podujatie sme mali možnosť navštíviť a tak sme sa prvý júlový deň ocitli uprostred Sardínie, v horskom prostredí, takmer 800 m nad morom. Gavoi, v ktorom žije okolo 2 500 obyvateľov, sa počas víkendu zmenilo na hlavné mesto talianskej literatúry a minimálne strojnásobilo počet svojich obyvateľov, keďže na festival prišli diváci nie len z celej Sardínie ale i z celého Talianska. Na čítačkách a besedách s autormi XVII. ročníka ste bežne mali problém nájsť voľné miesto, návštevnosť na hlavných pódiách sa pohybovala medzi 300 až 400 poslucháčov a pritom sa čítalo doslova všade. V záhradách, kaviarňach, v obrovských stanoch postavených na renesančných námestiach ale i na balkónoch súkromných domov. Na uliciach ste stretávali skupinky náhliacich sa návštevníkov hľadajúcich námestie, záhradu, kde sa o pár chvíľ mala začať diskusia s tým či oným autorom alebo autorkou. Štátny rozhlas a televízia RAI mali živé vstupy z jednotlivých podujatí, ktoré viedli precízne pripravení moderátori. Na knihy a podpisy autorov sa stáli rady. Gavoi ovládli príbehy, túžba zúčastniť sa ich, ponoriť sa do ich plynutia vírila vo vzduchu. Stalo sa ostrovom najrôznejších príbehov. U nás predstava na úrovni sci-fi!

Medzinárodným rozmerom festivalu zamávala pandémia koronavírusu a tak organizátori pozvali len obmedzený počet zahraničných autorov. Medzi nimi napríklad českého kolegu Mareka Šindelku, ktorého posledná kniha Únava Materiálu vyšla tento rok v talianskom preklade. Madridčanka Elena Medel predstavila zas svoj cenami ovenčený román Le meraviglie (Zázraky) o troch ženách z rôznych spoločenských vrstiev, ktoré sa náhodne stretávajú na demonštrácii za práva žien. Z množstva talianskych autorov a autoriek asi najviac zaujala mladá prozaička Ginevra Lamberti, ktorá predstavila svoj najnovší, už tretí román Tutti dormono nella valle (V údolí všetci spia). Autorka v ňom prináša dramatické rozprávanie, ktoré na pozadí osudu viacerých žien brilantným spôsobom reflektuje spoločenskú situáciu v súčasnom Taliansku. V minulosti sa na festivale zúčastnili aj slovenskí autori (Ivan Štrpka, Jana Beňová, Pavel Rankov, Svetlana Žuchová) a pevne veríme, že sa na Sardíniu a do Gavoia v budúcnosti vrátia. Lepších príležitostí ako reprezentovať a prezentovať našu literatúru v Taliansku určite nie je veľa.

Na záver ešte pripomeňme, že naša cesta na medzinárodný literárny festival L’Isola delle Storie 2022, ktorý sa na pár dní stal skutočným ostrovom  príbehov, bola súčasťou projektu medzinárodných mobilít Novotvar networking. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Peter Brezňan & Peter Šulej

Literárne nebo nad Berlínom alebo ilb 22 – Novotvar networking 2

22. Medzinárodný literárny festival v Berlíne s oficiálnym názvom internationales literaturfestival berlin sa konal v septembri a počas jedenástich dní od 7. 9. do 17. 9. 2022 ponúkal široké spektrum vystúpení autoriek a autorov súčasnej literatúry. Samozrejme, nechýbali besedy, rôzne výstavy, panelové diskusie, okrúhle stoly, workshopy a programy pre deti a mladistvých. Podujatie patrí k najdôležitejším udalostiam na svetovej literárnej scéne a berlínskemu publiku pravidelne predstavuje reprezentatívnu vzorku domácich, respektíve nemecky píšucich autorov (patrí k nim napríklad v Bosne narodený prozaik Saša Stanišić, básnik Durs Grünbein, Thomas von Steinaecker, Uwe Tellkamp a mnoho ďaľších). A nesmú chýbať ani celebrity a držitelia Nobelových cien (Herta Müller), hoci zastúpení sú aj menej preslávení či začínajúci spisovatelia. Stretnete tu románopiscov, básnikov, esejistov, dramatikov, filozofov, autorov komiksov a ilustrovaných kníh, vydavateľov, redaktorov, kritikov...

Ak by sme mali menovať len niektoré z najznámejších mien z tohtoročného festivalu, zistili by sme, že program bol skutočne hviezdny – zahŕňal mnoho etablovaných autoriek a autorov od Jamaicy Kincaidovej cez Zadie Smithovú a Margaret Atwoodovú až po Bernardine Evaristovú.

Zatiaľ čo Evaristová či Smithová sa do literárneho povedomia dostali v posledných desaťročiach, Atwoodová aj Kincaidová sú žijúce legendy. Kanaďanku Margaret Atwoodovú, jednoznačne známu nielen svojimi knihami, ale aj ich adaptáciami (napr. Príbeh služobníčky), netreba špeciálne predstavovať. Jej tvorba, poetická aj prozaická, je opakovane oceňovaná najprestížnejšími cenami a v roku 2019 vyhrala Atwoodová spoločne s Bernardine Evaristovou
cenu Man Booker Prize. (Paradoxom je, že dvojitá výhra je, mimochodom, proti pravidlám udeľovania ceny.)

Kincaidová, americká autorka pôvodom z karibského ostrova Antigua, prerazila v roku 1978 s poviedkou Girl (Dievča), ktorú uverejnil týždenník The New Yorker. Slávny kratučký text, ktorý napísala po tom, ako si prečítala báseň In the Waiting Room (V čakárni) z knihy Geography III americkej poetky Elizabeth Bishopovej, pozostáva len z jednej vety. Veta predstavuje zoznam pravidiel či odporúčaní, ktoré pomyselnej hlavnej postave diktuje prísny materský hlas a ktoré

sa vzťahujú na najrôznejšie oblasti života, od správneho spôsobu, ako vyvesiť bielizeň, až po to, ako milovať muža či zbaviť sa nechceného dieťaťa. Dnes sa o Kincaidovej často hovorí v súvislosti so záhradou či záhradkárstvom – rastlinstvo a záhrada ako miesto nekonečného boja patria k ústredným motívom jej písania. Sedemdesiattriročná spisovateľka a profesorka na Harvardovej univerzite sa však z nepredvídaných rodinných dôvodov nakoniec nemohla osobne dostaviť. Živé vysielanie s ňou z jej amerického domova viedla nemecká spisovateľka a novinárka Gabriele von Arnimová. Videozáznam, ktorý skutočne stojí za pozretie, je k dispozícii na stránke festivalu.

Počas pondelňajšieho večera 12. septembra, kedy v hlavnej úlohe žiarila britská autorka Bernardine Evaristová (*1959), bola veľká sála v hlavnom festivalovom stane – Haus der Berliner Festspiele – úplne zaplnená a diváci sedeli aj na balkóne. Odhadovaná účasť by mohla byť okolo 600 osôb. Pre našinca niečo nepredstaviteľné, a to sa na všetky autorské vystúpenia platilo vstupné 10 Eur. Hviezda festivalu čítala z úvodu svojho nového memoárového diela Manifesto asi desať minút a potom sa už „len“ asi hodinu a pol debatovalo. Rovnako ako vyššie spomenutá beseda, aj táto prebiehala celá v angličtine, bez tlmočenia. Moderátorka bola neuveriteľne pripravená a autorka zas vtipná a pohotová; nechýbal jej ani typický britský humor. Otec Evaristovej pochádza z Nigérie, zatiaľ čo jej mama z anglickej strednej triedy. Začiatky v rasisticky naladenej britskej spoločnosti šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia teda rozhodne neboli najľahšie a ľudia inej farby v kultúre a umení hľadali autentické vzory, ktoré by pripomínali ich samých a nie len väčšinové obyvateľstvo. Rozprávanie autorky bolo rovnako napínavé a zaujímavé ako jej knihy. (V slovenskom preklade Lucie Halovej vyšiel v roku 2021 vo vydavateľstve Inaque práve román ocenený cenou Booker: Dievča, žena, iné.) Manifesto sleduje krok po kroku Evaristovej život: detstvo, dospievanie, štúdiá, prvé lásky, jej takzvané lesbické obdobie, partnerské vzťahy, kariéru, slávu a hlavne meniacu sa spoločnosť. O tom, že sa tá ostrovná zmenila, svedčí aj humorné vyhlásenie autorky: „Dnes je pre vás tá najlepšia doba, pokiaľ ste spisovateľom inej farby. Vydavateľstvá sa idú o vás doslova potrhať.“ Nevšedný zážitok skončil záplavou otázok z publika, ktoré autorku nie a nie pustiť z pódia.

Keďže slnko svieti na všetkých rovnako, zanechajme na chvíľku trblet literárnych celebrít a poďme sa pozrieť do menších sál. Aj napriek tomu, že na festival prišlo viac ako 160 spisovateľov z rôznych kútov sveta, autori z toho nášho kútika už tradične absentovali a úprimne si myslím, že nejde len a len o nezáujem nemeckých organizátorov či nebodaj čitateľskej verejnosti. Propagácia slovenskej literatúry v zahraničí a jej vydávanie sú také nesystematické až chaotické, že v Európe a v civilizovanom svete naše písanie asi nemá ani pendant. Celý tento segment je výrazne podfinancovaný, mohli by sme napísať, že doslova živorí, a tak zlyháva väčšina inštitúcií, ktoré priamo alebo aj nepriamo vstupujú do hry. Východnú Európu preto, ak nerátame doslova delegáciu ukrajinských literátov a opozičných, humanisticky orientovaných ruských spisovateľov či spisovateľov z krajín bývalého sovietskeho bloku, reprezentoval Slovinec Aleš Šteger, ďalej aj u nás známa česká autorka Radka Denemarková, Faruk Šehić z Bosny a Hercegoviny a Szczepan Twardoch z Poľska. Všetkým autorom vyšli v nemeckých prekladoch knihy a sprevádzal ich aj nebývalý mediálny záujem.

Na záver ešte pripomeňme, že naša cesta na Medzinárodný berlínsky literárny festival (ilb) 2022 bola súčasťou projektu medzinárodných mobilít Novotvar networking. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Mária Modrovich & Peter Šulej

Básne i nebásne v Club des Poètes – Novotvar Networking 3

Dramaturgický tím literárneho festivalu Novotvar vycestoval do Paríža v novembri, aby prehĺbil kontakty s francúzskou spisovateľskou obcou, získal  inšpiráciu pre ďalšie ročníky a porozhliadol sa po nových autoroch vhodných pre festival. Peter Brezňan, Mária Modrovich a Peter Šulej v neposlednom rade plánovali zviditeľniť aj samotný festival Novotvar a to počas podujatia, ktoré sa malo konať v podobe autorského čítania na legendárnom mieste – v Club des poètes.

Prezentáciu slovenských autorov organizovala redakcia literárneho časopisu, respektíve almanachu Place de la Sorbonne, Revue internationale de poésie de Sorbonne Université, konkrétne člen redakčnej rady, hungarista, prekladateľ a hlavne básnik Guillaume Métayer. Revue vychádza raz ročne od roku 2011, práve sa pripravuje 12 číslo, a ide o periodikum Parížskej Sorbonny a INSPÉ – Institut nacional supérieur du professorat et de l’éducation Académie de Paris (Národný pedagogický ústav pre vyššie vzdelávanie) zameraným na domácu ako aj medzinárodnú, prekladovú poéziu vydávané Presses de  Sorbonne Université (SUP). Práve v čísle 10 vyšiel Petrovi Šulejovi autorský prepis, respektíve remix básne Tristana Corbièra Elizir d’amour a to po slovensky ako aj v preklade Silvie Majerskej v rámci projektu Réécritures européennes de poètes symbolistes français (Európske prepisy francúzskych symbolistov).

Mesto privítalo slovenský Novotvar novembrovými dažďami a vetrom. Počasie teda nebolo ideálne na prechádzky parížskymi ulicami. To však nevadilo, keďže času bolo málo a cez deň boli plánované stretnutia s prekladateľmi do francúzštiny a ďalšími zaujímavými profesionálmi z oblasti literatúry.

Legendárny Club des poètes, nachádzajúci sa na Rue de Bourgogne 30, v 7. parížskom obvode, na ľavom brehu Seiny, sa večer 21. novembra ukázal ako príjemné útočisko pred neutíchajúcim dažďom. Klub má dlhú rodinnú tradíciu v organizovaní večerov poézie. V roku 1961 ho založil ako poetický kabaret básnik a spisovateľ Jean-Pierre Rosnay a v súčasnosti ho vedie jeho syn Blaise Rosnay. Club des poètes funguje zároveň tiež ako vydavateľstvo pod názvom Éditions du Club des poètes. Ešte by sme radi spomenuli, že počas vyše šesťdesiatročnej histórie sa v ňom predstavili taký významný básnici ako napríklad držitelia Nobelových cien za literatúru Pablo Neruda a Octavio Paz. V minulosti sem zvykli zavítať aj spisovateľ a novinár Louis Aragon či básnik René Char. Tradične v ňom musia básnici svoje texty recitovať alebo spievať, ale Novotvaru udelil majiteľ výnimku, aj keď Mária Modrovich ako speváčka skupiny Antikrik by určite zvládla svoj román aj odspievať. Literárny podnik, kde domáci aj výborne varia, praskal vo švíkoch a prítomné publikum, ktoré sa prišlo na prezentáciu Brezňana, Modrovich a Šuleja pozrieť, nadšene ocenilo ich texty, čítané v slovenčine aj vo francúzskom preklade. Celý večer, ktorý s prestávkami trval viac ako štyri hodiny a niesol sa v mimoriadne pozitívnej atmosfére, moderoval spomínaný Guillaume Métayer. Do francúzštiny autorov tlmočila a vlastne aj na otázky spoluodpovedala Andrea Salajová, slovenská spisovateľka a filmárka, ktorá žije v Paríži od roku 1998 a píše po francúzsky. V prestížnom vydavateľstve Gallimard jej vyšli dva romány: Eastern (2015) a En montant plus haut – Stúpajúc vyššie (2018).

Na prekvapenie, keďže na niečo podobné nie sme v domácich luhoch a hájoch až tak zvyknutí, po čítaní nasledovali siahodlhé Q&A, ktoré boli častokrát viac než fundovanejšie a občas vyvolali úsmev na tvárach odpovedajúcich. Nad otázkou „Aké sú trendy vo vývoji súčasnej slovenskej postkonceptuálnej poézie?“ by sa asi potrápil nejeden náš literárny kritik. Ešte by sme si dovolili obligátnu poznámku na záver, že naša výskumno-prezentačná cesta do Paríža a „klubu básnikov“ 2022, bola súčasťou projektu medzinárodných mobilít Novotvar networking. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Peter Šulej / Mária Modrovich

 

Projekt Novotvar Networking z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

footer