Mila Haugová

Mila Haugová (1942)

K básnickým zbierkam, ktoré mali podstatný význam v jej tvorbe patria: Premenlivý povrch, Čisté dni, Praláska, Dáma s jednorožcom, Krídlatá žena, Zavretá záhrada (reči), Atlas piesku,  Pomalá lukostrelkyňa, Plant room... Cetonia aurata, canti..amore, Srna pozerajúca na polárku, naposledy Z rastlinstva a Dokonalé zvieranie. Venovala sa súčasne autobiografickej tvorbe: Zrkadlo dovnútra, Tvrdé drevo detstva, Písať ako dýchať, Archívy priestorov. Jej básnické zbierky boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny, slovinčiny. Naposledy vyšlo v anglickom preklade: Eternal Traffic, v nemeckom preklade Zwischen zwei Leeren. Zúčastnila sa zahraničných rezidenčných pobytov: v Rakúsku v Kremse, Nemecku v Berlíne a Edenkobene, v USA IWP v Iowe, Višehradské štipendium v Budapešti. Za svoju básnickú tvorbu získala mnohé ocenenia, okrem iného prestížnu cenu Dominika Tatarku 2014. V roku 2020 Európsku Cenu Vilenica za literatúru. V roku 2023 ocenenie od prezidentky Pribinov kríž druhého stupňa a Cenu Nadácie Tatra banky. Vo svojej poézii sa venuje hlavne hlbokému skúmaniu ľudskej duše, srdca a rozumu, tomu čo prebieha v našom živote medzi mužom a ženou, medzi matkou a dcérou a celou reťazou vzťahov toho všetkého okolo. Píše o tom, ako všetci spolu k sebe patríme: rastliny, zvieratá, ľudia, hviezdy... písaním pomáha sceľovať rany sveta.